Automobily Kia, to boli donedávna len kompaktné hatchbacky, praktickejšie kombi alebo reprezentatívnejšie Optimy. A ak značka útočila na emócie, skúšala to len plejádou lacných spojlerov a upravenými motormi. Model Stinger obracia všetky pravidlá naruby.

Pred príchodom Stingera by len málokto veril, že v dnešnej, prísnymi pravidlami zošnurovanej dobe, nájde Kia odvahu útočiť na domácej „pôde“ nemeckej prémiovej konkurencie. Do zadného pohonu sa síce úspešne pustila aj Alfa Romeo s Giuliou, no v detailoch odhaľuje kompromisy, na ktoré nie sú rozmaznaní zákazníci „prémioviek“ zvyknutí. Aj preto sme brali prvé informácie o chystanej „revolučnej“ novinke automobilky Kia s rezervou. O to väčšie však bolo naše prekvapenie pri prvom kontakte s ňou. Oslovili nás príjemne sebavedomý dizajn, drahé materiály, kvalitné spracovanie a veľkorysá ponuka vnútorného priestoru.

Oko kupuje
Už jej vzhľad s ťažiskom opticky natiahnutým k zadnej náprave prezrádza, že nemáte tú česť s bežnou konfekciou. Keď si to spojíte s nízkou a širokou siluetou, efektnými aerodynamickými prieduchmi, dlhým rázvorom a kratučkým predným previsom, vzniká vizuálne mimoriadne príťažlivý celok, aký Kia doteraz v ponuke nemala. „Slepú“ imitáciu vetracích otvorov na kapote si mohli vo fabrike odpustiť, inak jej však nemáme po vizuálnej stránke prakticky čo vytknúť. Aby sme však boli objektívni, testovali sme vrcholné verzie GT, konkrétne naftový Stinger 2.2 CRDi 4WD GT Line a „plnotučnú“ benzínovú verziu Stinger 3.3 T-Gdi 4WD GT, ktoré si vizuálne pomáhali 19-palcovými pneumatikami (vpredu 225/40 R19, vzadu 255/35 R19), chrómovanými vonkajšími spätnými zrkadlami, dvojitými koncovkami výfuku (v prípade benzínovej verzie na oboch stranách) a pri benzínovom šesťvalci aj červenými brzdovými strmeňmi. Musíme priznať, že nízka silueta autu pristane, extravagantné detaily nepôsobia gýčovo a na ulici sme s vozidlom pútali miestami až nepatričnú pozornosť. Vďaka nízkej karosérii sa auto navyše ľahko prerezáva vzduchom. Každá minca má však dve strany. Do nízko položenej karosérie sa nastupuje komplikovanejšie než do SUV, nastupovanie a vystupovanie vám tak poriadne pretiahne kostru a ak patríte k tým šikovnejším, ani sa pritom zakaždým nebuchnete hlavou do strechy.

Stará dobrá klasika
Sadnete do kabíny a okamžite sa cítite príjemne. Všetko je tu akési starosvetské, uctievajúce pravidlá skutočnej ergonómie, prirodzeného sedenia a dokonalého dosahu dôležitých prvkov. Konštruktéri značky Kia sa nepodlizujú súčasnej móde dotykového ovládania všetkých možných funkcií, namiesto toho sa sústredili na vyladenie pomerne jednoduchého infotainmentu a jeho intuitívne ovládanie. Ale pozor, neznamená to, že by vás Stinger vracal pár rokov dozadu. To, že palubný systém patrí medzi jednoduchšie a jeho menu nie je tak košaté ako pri súčasnej nemeckej konkurencii, skôr vypovedá o prioritách auta. Stinger je skrátka vozidlom na šoférovanie, nie multimediálnou kanceláriou rušiacou vašu pozornosť priehrštím nepotrebných funkcií. Napriek tomu sa tu dajú nastavovať mnohé praktické veci, ktoré v iných autách nenájdete. Len sa musíte zahĺbiť do servisného menu na displeji uprostred prístrojového panelu a nastaviť si napríklad rozsah posuvu vodičovej sedačky po vypnutí zapaľovania, citlivosť jednotlivých asistentov, či veľmi praktické vypnutie funkcie indukčného dobíjania telefónu odloženého v stredovom tuneli. Stinger boduje aj ponukou miesta. Predné aj zadné sedadlá sú „americky“ veľké, sedáky svojou dĺžkou deklasujú väčšinu európskych konkurentov a v pozdĺžnom smere je na zadných sedadlách viac miesta ako v aktuálnych nemec-kých konkurentoch. Tí to naopak Stingeru vracajú širšou a vyššou kabínou vzadu. Predpokladali by ste však, že v oblasti ramien na predných sedadlách je Stinger skoro o 10 cm širší ako Mercedes-Benz E, či BMW radu 5? Proste, je to Amerika. V oblasti využitia kufra nedáva Stinger konkurentom šancu. Nie je to totiž klasický sedan, ale praktický liftback s veľkým vekom. Ťažké tašky síce musíte pri nakladaní dvíhať vyššie ako pri nemeckých sedanoch, ale celkový prístup do kufra je podstatne lepší. Daňou za to je o trochu viac hluku prichádzajúceho od zadného okna. Škoda absencie otvoru v zadnom operadle, ktorým by ste mohli prestrčiť napríklad lyže. Veľká Kia by si ním výrazne zvýšila svoj praktický kredit.

Dynamicky, s nadhľadom
Aj keď boli testované motory (naftový 2.2 CRDi a benzínový 3.3 T-Gdi) úplne odlišnej povahy, jedno mali spoločné – ochotu prevaľovať sa v nízkych otáčkach. Pri ležérnom tempe radil benzínový šesťvalec smerom nahor už pri 1500 ot./min, čo len dokazuje, ako veľmi verí kombinácii svojho prepĺňania a veľkému objemu motora. Pri 1200 otáčkach bol pritom v absolútnej pohode. A nemyslite si, že naftový štvorvalec bol iný. Bezstarostná jazda pri 1200-1300 ot./min mu nerobila žiadny problém, ak ste po ňom však zažiadali viac, osemstupňový automat pohotovo podradil a držal ho pri dvojtisícovej hranici. Pri normálnej jazde pritom najvyšší prevodový stupeň (VIII.) radil pri 90 km/h, kedy jeho otáčky klesli z 1600 na 1300 ot./min. Benzínový šesťvalec sa pri bežnom jazdení pohyboval tiež niekde medzi 1500-2000 ot./min, ak sme mu „stúpili na krk“, neváhal sa roztočiť až na 6000 otáčok (naftový sa dostal maximálne na 4150 ot./min). Dôraz na ekonomiku prevádzky bolo poznať aj podľa skorého „zamykania“ automatu, ktorý si preklzom nepomáhal ani pri pružnom zrýchľovaní z nízkych otáčok (čo bolo naopak ešte donedávna celkom bežné). Ak sme napríklad pri tempe 50 km/h a zaradenom šiestom prevodovom stupni (iba 1050 ot./min) začali zrýchľovať, motor 3.3 T-Gdi sa len zhlboka nadýchol a bez akéhokoľvek podradenia, či preklzu hydrodynamického meniča, pružne zrýchlil. Je pritom až zarážajúce, s akou samozrejmosťou tak urobil. Po dynamickej stránke nemožno motorom nič vytknúť. Na testovacej trase z Banskej Bystrice do Revúcej sa naftový Stinger predviedol spotrebou 6,1 l/100 km, zatiaľ čo jeho šesťvalcový benzínový klon tu bral rovných osem litrov. Podobné rozdiely si autá udržali aj na diaľnici, kým Stinger 2.2 CRDi potreboval pri ustálenom tempe 130 km/h niečo málo nad sedem litrov, benzínová verzia sa spotrebou blížila k deväťlitrovej hranici.

Poctivé železo
Pár slov si zaslúži aj samotný podvozok. Stinger nie je žiadnym nafúknutým liftbackom s klasickým jednoduchým podvozkom, ale poctivým autom s prednými vzperami MacPherson s dvojitým spodným čapom a dvoma spodnými ramenami (predné koleso tak mení pri zatáčaní odklon), ako aj zadnou viacprvkovou nápravou uchytenou spolu s diferenciálom v mohutnom pomocnom ráme. Sofistikovaná kinematika sa prejavuje výborným vedením stopy v priamom smere aj v zákrutách, kde si Stinger drží rovnováhu aj pri zmenách tempa alebo prudkom brzdení. Na hranici priľnavosti príde mierna nedotáčavosť, to sa však už bavíme o rýchlostiach, ktorými žiadny súdny človek jazdiť nebude. Riadenie má však „tvrdšiu“ charakteristiku, takže volant musíte ovládať trochu väčšou silou. Výborné je aj odhlučnenie podvozka. Od ramien sa do skeletu neprenáša takmer žiadny hluk, čo len potvrdzuje uprednostnenie komfortu na palube pred nekompromisne športovým naladením nekorešpondujúcim s povahou pohodlného diaľničného GT.

Kia Stinger - Rozmery

Kia Stinger - Technické údaje 2.2 CRDi

Kia Stinger - Technické údaje 3.3 T-Gdi

FOTOGALÉRIA